Blog Pandy Bone: The Human Scale, ovládli nás autá

úterý 1. října 2013

The Human Scale, ovládli nás autá

Ako desaťročná som vybehla u babky na hlavnú ulicu a hrala s kamarátmi bedminton. Dokázali sme si pinkať cez elektrické vedenie pol hodinu, niekedy aj hodinu, kým nám košík nespadol, alebo ešte horšie – kým nešlo auto! Mali sme zvyk, skočiť do jarku. Vidíš auto? „Do jááárkúúúú!“ Raz som skočila rovno do žihľavy a babka mi omotala fáčom celé nohy, aby som si ich neškrabala. Ale bedminton sa hral zvesela ďalej.

Ubehlo okolo 20 rokov. Myslíte si, že dnes sa na malej dedine neďaleko Nitry môžu hrať deti na ulici? To sotva. V každej rodine sú minimálne dve autá a hlavná cesta už "nezažíva" pocit voľnosti. V zákrute deti často podbiehajú pod auto, alebo auto pod autobus, prípadne niektorý z mladších obyvateľov dediny nezvládne svoje auto a vyletí v zákrute susedovi v lepšom prípade do plotu, v horšom prípade až do domu.

Dokument Ľudský rozmer ukazuje, ako ľudí za posledné polstoročie ovládli autá. Čo to urobilo s ľuďmi v mestách a na perifériách miest, ako diaľnice ovplyvnili životný štýl ľudí, ale hlavne ukazuje to, ako vrátiť ľudský rozmer do miest, a že to stále ide. Ukážky z filmu si môžete pozrieť tu, český trailer k filmu tu.

Tri víkendy dozadu si skúsila aj Praha, aké je to, keď na frekventovanej ceste zmiznú autá. Smetanovo nábřeží ovládli chodci a cyklisti v rámci akcie Nábřeží žije. Čo sa stalo? Nábrežím prešli tisícky ľudí, chodcov a cyklistov, niektorí pobudli, posedeli, popili, dali si niečo pod zub a neuveriteľných 32 000 áut bolo počas troch sobôt na iných cestách. Motoristi podujatie kritizujú. Nejazdím, takže aké veľké boli kolapsy neviem. Každopádne, podobne, ako v v dokumente The Human Scale, nájdu sa ľudia – najskôr asi väčšina, ktorí kritizujú odklon dopravy z centra mesta, diskusia je v každom prípade na mieste.

Ja môžem byť na seba hrdá, autom jazdím minimálne. Ale bola by som pokrytcom, keby som tvrdila, že som sa tak rozhodla, aby som spasila svet. Šoférovanie ma nebaví, unavuje ma a vlastne, napriek tomu, že vodičský mám, šoférovať neviem. Zrejme aj preto ma bavia Piešťany a Berlín. Nikdy ma neprestane fascinovať cyklistická situácia v kúpeľnom meste, kde majú síce cyklochodníky, ale pánmi všetkých ciest sú tu cyklisti. A kade chodím, tade chválim Berlín! Mesto, v ktorom sa cítite na bicykli bezpečne i na hlavných cestách. Cez deň aj v noci.